Citát pochádza od amerického umelca Andyho Warhola, ktorého rodičia, Varholovci, Rusíni pochádzajúci z okolia Medzilaboriec (kde sa dnes nachádza Warholovo múzeum) emigrovali do Ameriky.
Aj mimo júna som mala viacero príležitostí rozprávať sa s novinármi a novinárkami. Európske hlavné mesto kultúry láka profesionálov z rôznych európskych médií, aby ho navštívili a informovali o jeho programe či niektorých vybraných aspektoch. Tunajších hlavných aktérov často žiadajú o rozhovor a k dispozícii sú aj pracovníci Trenčína 2026 alebo Regiónu Považie, ktorí sú poverení starostlivosťou o návštevníkov. Navrhujú program a môžu sprostredkovať ďalšie kontakty a tlmočenie. Nemecké médiá sa prirodzene zaujímajú aj o moju prácu, a tak som už viacerým z nich poskytla rozhovor a ukázala mesto, alebo som ich sprevádzala pri práci. Medzičasom už vyšlo niekoľko pekných článkov a nadviazala som zaujímavé kontakty.
Často kladená otázka: Čo vlastne robí taká kronikárka?
Ešte pred odchodom do Trenčína som poskytla rozhovor Gritovi Krausemu pre Stredonemecký rozhlas (MDR) o tom, čo očakávam od pobytu a pôsobenia v slovenskom EHMK, a dlho sme sa rozprávali aj o spoločných záujmoch a záľubách. Príspevok s názvom Leipzigerin wird Stadtschreiberin in der Kulturhauptstadt Trenčín (Z Lipska do Trenčína ako dočasná kronikárka Európskeho hlavného mesta kultúry) z 1. mája 2026 si môžete prečítať online alebo vypočuť v nemčine.
Aj v časopise o absolventoch Univerzity v Lipsku, mojej alma mater, vyšiel článok, ktorý vznikol v spolupráci s redaktorku Dianou Smikalla ešte pred mojou cestou na Slovensko. Dozviete sa v ňom nielen to, aký vplyv malo štúdium na môj život, ale aj ako som sa vôbec dostala k slovenčine a ako sa človek musí obracať, keď pracuje v kultúre.
A, samozrejme, aj Trenčín 2026 vydal tlačovú správu o mojom príchode a o mojej práci (po slovensky a anglicky). Slovenské pomenovanie „mestská kronikárka“ zo začiatku vyvolávalo menší zmätok a nesprávne očakávania od mojej pracovnej náplne, pretože mojou úlohou nie je dokumentovať každú jednu udalosť, ktorá sa udeje v meste, a takisto nie som zamestnankyňa mesta. Našťastie som si dala vyrobiť pohľadnicu, ktorá slúži aj ako vizitka a všetko stručne a jasne vysvetľuje. Vždy nosím pár kusov so sebou a umiestnila som ich aj v turistickej informačnej kancelárii a mestskej knižnici, pričom som ich tam už aspoň dvakrát dopĺňala. Počet mojich sledovateľov na Instagrame sústavne rastie, teším sa zo záujmu ľudí a z nových inšpiratívnych stretnutí.
Zahraničná korešpondentka na krátkej návšteve
V júni nás navštívila Marianne Allweiss so svojím tímom z celoštátneho verejnoprávneho rozhlasu a televízie ARD. Pôvodne chceli vidieť a zdokumentovať môj „celkom bežný deň“ – kávu so spisovateľom v meste, prácu na notebooku a prechádzku na hrad. Aj keď takto idylicky môj bežný pracovný deň nevyzerá, reportáž musí vždy sledovať nejaký príbeh. Celé popoludnie sme sa spolu túlali po Trenčíne a okrem rôznych záberov do televízneho príspevku sme nahrávali aj rozhovor pre rozhlas. Najlepšia časť toho celého bolo stretnutie s „mojím“ autorom Lukášom Cabalom, s ktorým som sa v ten deň musela nespočetnekrát zvítať, pretože záber sme museli zachytiť z viacerých perspektív (točil ho iba jeden kameraman). Potom sme s Lukášom nahrali dlhý rozhovor v mestskej knižnici, pomenovanej po Michalovi Rešetkovi (1794 – 1854, významný zberateľ a vydavateľ slovenských kníh, ktorý sa aktívne zasadzoval o rozvoj vzdelanosti ľudu), a odpovedali sme aj na rôzne kultúrno-politické otázky. Na záver sme urobili niekoľko záberov z hradného kopca, odkiaľ sa ponúka nádherný výhľad na celé údolie.
Výsledkom bola krátka reportáž (1:50 min.) v správach MDR Aktuell 28. júna, ktorá bola prístupná online, žiaľ, iba jeden týždeň po zverejnení, a zaujímavý rozhlasový príspevok na kultúrnom okruhu Nemeckého rozhlasu (Deutschlandfunk Kultur), ktorý je dostupný online od 26. júna 2026 pod názvom: Stefanie Bose: Stadtschreiberin der slowakischen Kulturhauptstadt Trenčín (Stefanie Bose: Kronikárka slovenského EHMK Trenčín). A pre tých, čo by sa chceli dozvedieť ešte viac, Marianne Allweiss referovala o Trenčíne už v januári
v správach ARD Tagesschau – Hlavné mesto kultúry na Slovensku. Trenčín vzdoruje Ficovej kultúrnej politike.
Kto pracuje s knihami, nevyhne sa knižniciam
Hneď na začiatku pobytu v Trenčíne som si našla kontakty v mestskej knižnici, ktorá sa tiež zapája do projektov Európskeho hlavného mesta kultúry, a kde ma veľmi vrúcne prijali. Do najbližšieho vydania 1/2026 časopisu Knihovník, ktorý informuje o činnosti knižníc v okresoch Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou a Myjava, som pripravila odpovede na niekoľko otázok (číslo zatiaľ nie je dostupné online). Tento metodický spravodajca vychádza od roku 1981 dvakrát ročne a je dostupný aj v elektronickej podobe.
Knižnica sa o našej návšteve zmienila aj na sociálnych sieťach: na Instagrame nájdete video zo zákulisia a na Facebook dali aj niekoľko fotografií. Aj s rakúskou ORF sme natáčali v knižnici (7.7.), pretože je to pokojné miesto a vždy sa o nás dobre starajú.
Film, rozhlas, tlač aj digitálne médiá – o Trenčíne sa hovorí všade
Od 15. do 18. júna tu bol na návšteve mladý filmový štáb z Gymnázia mediálneho kampusu v nemeckom Babelsbergu. Ich úlohou bolo nazbierať materiál na dokumentárny film o mne ako kronikárke Trenčína 2026. Zachytili sme množstvo záberov, ktoré musia zostrihať a upraviť do začiatku roka 2027. O tomto hektickom týždni som už podrobne písala tu.
Stretla som sa aj s Bertramom Nickolayom z Berlína, ktorý v Trenčíne hľadal najmä miesta spojené so židovskými dejinami v rámci prípravy rozsiahlejšieho príspevku o tunajšom židovskom živote pre časopis Jüdisches Europa.
V júli som sa stretla aj s kultúrnou redaktorkou rakúskej verejnoprávnej vysielacej stanice ORF (Barbara Pichler-Hausegger), s ktorou sme tiež natáčali rozhovor v mestskej knižnici a v centre mesta (v útulnej záhrade kaviarne KavART). Tento materiál sa, žiaľ, do finálneho vysielania nedostal. Tak to chodí; vysielací čas je väčšinou obmedzený, ale možno sa preň ešte nájde nejaký iný priestor. Kameraman si dal naozaj záležať, aby získal také krásne zábery!
V auguste bola zaujímavá delegácia z Oulu, druhého Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2026, na návšteve.
Stretnutia pri železnej opone: Stretla som sa aj s Beatrix Flatt, ktorá si ma našla a oslovila vďaka môjmu blogu. Je novinárka z Dolného Saska a posledné dva roky jazdí na bicykli pozdĺž bývalej železnej opony. Svoj fascinujúci projekt dokumentuje aj na svojom cestovateľskom blogu, ktorý obsahuje niekoľko príspevkov o zážitkoch zo Slovenska (vrátane stretnutia so mnou 25. júla 2026).
Návšteva obrátenej pyramídy: Na rozhovor ma pozvali aj do zahraničnej programovej služby slovenského rozhlasu Radio Slovakia International. Už roky som v dobrom kontakte s redaktorom Kayom Zeisbergom, ktorého poznám ešte z Lipska. Z času na čas som mu zvykla posielať tipy na témy, ktoré by mohli zaujímať aj zahraničné poslucháčstvo slovenského rozhlasu. Tentoraz som sa dokonca stala témou rozhovoru ja a po prvýkrát som zavítala k nim do štúdia, čo je naozaj výnimočné.
Rozhlasová pyramída v Bratislave patrí medzi národné kultúrne pamiatky SR a bola tiež zvolená za stavbu 20. storočia (viac info tu). Slovenská televízia a rozhlas pripravili v priestoroch galérie Slovenského rozhlasu výstavu, ktorou si pripomínajú 100 rokov rozhlasového vysielania a 70 rokov televízneho vysielania na Slovensku. Výstavu si môžete pozrieť do 3. novembra 2026. V júli 2024 prešiel slovenský verejnoprávny rozhlas, ktorý zahŕňa aj rôzne zahraničné a národnostné redakcie, kompletnou reštrukturalizáciou (o pozadí podrobnejšie informoval napr. aj rakúsky denník Der Standard). Vyvolalo to masívne protesty nielen zo strany zamestnanectva. Napriek tomu opatrenie v parlamente presadili, z verejnoprávneho vysielača RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska) sa stal štátny vysielač STVR (Slovenská televízia a rozhlas) a prepustili množstvo zamestnancov. Ďalší odišli dobrovoľne, zo solidarity alebo z osobných dôvodov. Často som to počúvala od ľudí, ktorí pracovali v rozhlase alebo s ním spolupracovali. Kay mi pred nahrávaním povedal, že odvysiela všetko, čo poviem a s čím budem súhlasiť, pretože neuznáva preventívnu autocenzúru a v rámci medzinárodného vysielania RSI to doteraz nepovažoval za potrebné. Keď kráčame po chodbe, so smiechom ukáže na veľký robotický vysávač, ktorý tam premáva, a poznamená, že koberce tu teraz vyzerajú horšie než kedykoľvek predtým. „Pekný bizár,“ dodá Kay a Slovák, ktorý okolo nás prechádza, prikývne, aj keď netuší, o čom sa práve rozprávame. Ale nech to bolo čokoľvek, „bizár“ tu nepochybne sedí, prezrádza jeho výraz. Pomedzi riadky si u niektorých zamestnancov všímam šibeničný humor, ale nie všetci sú kritickí alebo sa neodvažujú otvorene to prejaviť. Nezávidím nikomu, kto sa musí rozhodnúť: zostať či odísť?! Ak všetci kritickí ľudia na protest odídu, čo alebo kto tu zostane? A čo bude potom?
Náš rozhovor bol vysielaný naživo 6. augusta a dá sa dohľadať v archíve.
Tým, čo majú radi podcasty alebo audio sprievodcov po rôznych mestách, odporúčam príspevok Trenčín – Ein historischer Stadtspaziergang (Trenčín – historická prechádzka mestom) od Tobiasa Wegera na Platforme pre nemeckú kultúru a dejiny juhovýchodnej Európy spiegelungen.net. Nájdete tam dokonca kategóriu Európske hlavné mestá kultúry, kde sú aj iné zaujímavé články o Trenčíne.
Trenčín teda určite netrpí nedostatkom pozornosti; minimálne v zahraničí je oň značný záujem, čo narúša dojem, že o Slovensku sa šíria iba negatívne správy. Z času na čas sa EHMK dostane aj do domácich správ, ako tomu bolo napríklad nedávno vďaka prehliadke centra mesta organizovanej na invalidných vozíkoch.