Mosty nie sú pálčivý problém iba v Trenčíne, po celom Slovensku vyvoláva táto téma znepokojené pohľady, vrásky na čele a čoraz viac sťažností. Ako Nemka poznám a zdieľam tieto obavy zo stavu mostov v krajine. Navyše ich je v Trenčíne relatívne málo: nový železničný most (stojí od roku 2017), starý železničný most (momentálne uzavretý, postavený v roku 1984) a ikonický most so žltým zábradlím (postavený v roku 1956, naposledy prešiel provizórnou sanáciou v roku 2018). O niekoľko kilometrov ďalej, v okrajovej časti na juhu mesta je nový cestný most, ktorý otvorili v roku 2015, a v Bierovciach južne od Trenčína sa nachádza most, na ktorého dokončenie tu všetci netrpezlivo čakali. V júli sa to konečne podarilo. Výstavba ďalšieho mosta na severe je vo fáze plánovania. V tomto príspevku sa budem venovať najmä mostu so žltým zábradlím, ktorý zohráva významnú úlohu aj v románe, ktorý som preložila.
„Po nočnej hladine širokej rieky kĺžu mestské svetlá, chrbty veľkých rýb sa prevaľujú vo vode spolu s oblými tvarmi Mesiaca a v záhradách za domami sliedia mačky. Vo vysielačke riečnej stráže znie pokojný hlas dispečerky. „Tri, dva, osem, rieka Váh, tri, dva osem, mŕtve rameno v poriadku, koniec.“ Pod hviezdami načerveno bliká klesajúce lietadlo a Vincent si na chvíľu nie je istý, kde je rieka a kde nebo. Stáť na moste a nechcieť skočiť v ňom vzbudzuje nečakane príjemný pocit. Na ceste domov stiera rukou kvapky zo žltého zábradlia.“ (začiatok románu)
Dezolátny, dezolátnejší, najdezolátnejší
Vždy, keď sa vyberiem do centra mesta, musím prejsť cez Váh po moste, ktorý je momentálne jediný k dispozícii pre chodcov, cyklistov aj motoristov. Zakaždým mi pritom behá mráz po chrbte, usilujem sa príliš neprizerať a nenačúvať, keď okolo mňa prehrmia autá po dočasných kovových platniach, ktoré pravdepodobne prekrývajú poškodené miesta. Nedotýkať sa zbytočne svetložltého zábradlia a iba rýchlo kráčať vpred. Povedať o zábradlí, že je zhrdzavené, je slabé slovo. Z lámp verejného osvetlenia obscénne vytŕčajú káble, betón sa na mnohých miestach mosta rozpadá a odhaľuje jeho hrdzavočervenú oceľovú kostru. Tu a tam drží zlupujúcu sa bledožltú farbu pokope nejaká nálepka. Schody pre chodcov vedúce k mostu sú v žalostnom stave; jedno schodisko je dokonca úplne uzavreté.
Zdola nevyzerá most oveľa dôveryhodnejšie; kvapká z neho a po kúskoch sa rozpadá, ani nástenné maľby z dielne miestnej školy mu nepomôžu. Chodci aj cyklisti používajú oba chodníky, ktoré sú po oboch stranách mosta. Každý musí prejsť cez tento most. Prejazd na bicykli je síce povolený iba po jednej strane, ale málokto tomu venuje pozornosť. Len tí najodvážnejší sa vyberú po úzkom okraji, ktorý v skutočnosti nie je ani poriadny cyklopruh. Ako naschvál ma tu hneď počas môjho prvého týždňa zastavila policajná hliadka a zapísala si moje údaje. Išla som po nesprávnej strane, kde síce nie je nijaká značka svedčiaca o zákaze jazdy, no zároveň tam nie je ani žiadne značenie pre cyklistov. Táto situácia na mňa zapôsobila trocha paradoxne s ohľadom na fakt, aké ťažké a byrokraticky náročné bolo dostať termín na polícii. V rovnakom týždni som sa totiž pokúšala prihlásiť na pobyt a po hodine čakania pred cudzineckou políciou nás poslali preč, pretože sa im skončila pracovná doba.
Ale vráťme sa k téme žltý most. Mal byť opravený už pred desiatimi rokmi, no zatiaľ sa toho veľa neudialo. V súlade s mottom Európskeho hlavného mesta kultúry „Prebúdzame zvedavosť“ som preto zvedavá (a so mnou istotne aj mnoho miestnych), ako dlho tento most ešte vydrží a kedy sa konečne začne s jeho rekonštrukciou. V jednom článku z júla 2023 sa o ňom dokonca hovorí ako o časovanej bombe.
Zatvoriť oči a rýchlo na druhú stranu alebo: Vlastná poetika mosta
Keď sa o tejto téme rozprávam s miestnymi, iba krútia hlavou. „Už si to ani nevšímam,“ povie mi Gabriela, ktorá býva v rovnakej časti mesta ako ja a každý deň prechádza po moste do práce. Žartujeme, že ak sa most zrúti, budeme musieť veslovať cez rieku na člne. Naučila som sa dokonca nové slovo
kompa. Nič také tu však nie je.
Niekto mi ešte odporučil, aby som si pri prechode cez most iba užívala krásny výhľad na hrad a rýchlo prešla na druhú stranu. Večer tam vylieza von množstvo pavúkov, ktoré si pomedzi zábradlie naťahujú siete. Našťastie tam sú; možno práve ich lepkavé pavučiny držia ešte most pohromade.
Iba občas vidieť na Váhu rybárov v nafukovacom člne, veslárov zo športových klubov, sem-tam sa tu zjavia postavy na paddleboardoch, prepláva nejaký frajer na motorovom člne či vyhliadková loď Xénia. V súčasnosti tu nepremáva žiadna lodná doprava.
Z miesta uprostred mosta sa ozaj naskytá nádherný výhľad na hrad, rieku Váh, ako aj na starý železničný most, ktorý sa v rámci projektu EHMK mení na
Fiesta most.
„Vincent sa cez pár prechodov dostal na most so žltým zábradlím. V strede zastavil, oprel sa oň lakťami a sledoval valiacu sa tmavú masu vody. Neraz tu zostali takto prevesení s Laurou a rozprávali sa celé hodiny. Ruské koleso na ľavom brehu sa už netočilo, no zostávalo osvetlené a kúsok odtiaľ kotvil výletný parník. V diaľke pristávalo lietadlo. Hviezdy, družice a nepovšimnuté mimozemské lode tvorili na oblohe znepokojivo premenlivé obrazce.“ (kapitola „Na žltom moste“, S. 133)
Most so žltým zábradlím je ten istý ošarpaný most ako na začiatku môjho článku. Na mieste, kde stojí, postavili po druhej svetovej vojne najprv robustný drevený most, ktorý mal vydržať mnoho rokov. Jeho piliere sú dodnes vidieť vo vode. Až v roku 1956 ho nahradil súčasný železobetónový most, ktorý bol v čase svojho vzniku jeden z najväčších a najvýznamnejších dopravných mostov na Slovensku. Váh je v tomto mieste široký približne 207 metrov; most je dlhý 258 metrov a široký 6 metrov. Lode a člny sa môžu plaviť iba pomedzi piliere najbližšie k centru mesta; ostatné blokujú pozostatky starého dreveného mosta.
Pri nízkom stave hladiny Váhu trčia z vody piliere starého dreveného mosta a vidieť aj vodné rastliny. Rieka je prísne kontrolovaná a prietok vody sa reguluje.
Historické fotografie zo Štátneho archívu nájdete na tejto stránke.
Teraz, keď je už konečne nový most v Bierovciach hotový a čo nevidieť dokončia aj Fiesta most, možno sa podarí „zbúrať“ ten so žltým zábradlím a rieku nanovo premostiť alebo spojiť brehy novým mostom.
