Mesto Trenčín nás s dcérou privítalo slnkom a modrou oblohou. Cesta z Brna trvá autobusom zvyčajne iba dve hodiny. No keďže 1. máj je na Slovensku aj v Česku sviatok, podobne ako v Nemecku, na cestách bolo 30. apríla veľmi veľa ľudí, ktorí sa presúvali na predĺžený víkend domov alebo na výlety. Náš autobus mal preto takmer hodinové meškanie. Naši hostitelia si tým však nenechali pokaziť náladu, srdečne nás prijali, vyzdvihli nás zo stanice a ukázali nám náš nový domov v Trenčíne. Hovorí sa, že čo sa človeku počas prvej noci v novej posteli prisní, to sa mu aj splní. No ja som v tom tichu a pohodlí, a to aj napriek splnu, spala tak tvrdo, že som si ráno na nič nespomenula. Ako vo sne som si však pripadala aj celý nasledujúci deň…
Od dnešného dňa som teda kronikárka v Trenčíne
… a pripadá mi to tak trocha neskutočne. Predstavu, že tu teraz budem päť mesiacov žiť a pracovať, som ešte celkom nespracovala. Mesto nás víta s otvoreným náručím, je teplo a deň patrí iba nám, v záhrade štebocú vtáky. Otváram lokálne noviny, čo chodia zadarmo do každej schránky, odkiaľ som ich ráno akoby úplne samozrejme vybrala. Okrem množstva reklám sú v nich varovania pred medveďmi a informácie, ako sa ľudia majú pre každý prípad správať. Našťastie sa to týka stredného Slovenska, pomyslím si. Onedlho nato mi na sociálnych sieťach vyskočí príspevok o tom, že v okrajovej časti Trenčína videli medveďa. V posledných rokoch tu skutočne pribúda hlásení o výskyte medveďa hnedého v blízkosti ľudských obydlí, jeho populácia rastie. V podstate ide o dobrú správu. Slovensko má od roku 2014 osem regionálnych zásahových tímov, ktorým môžu ľudia nahlásiť, že videli medveďa. Vzápätí natrafím na stránku Pozor medveď a prečítam si, že len v roku 2026 bol medveď v Trenčianskom kraji spozorovaný štrnásťkrát, pričom najviac stretov s človekom je evidovaných vo Vysokých Tatrách. Množstvo stránok a informačných tabúľ na turistických trasách upozorňuje, ako sa majú ľudia správať pri strete s medveďom, aby sa vyhli riziku, že ich napadne. S týmto druhom doplňujúceho vzdelávania som veru nerátala.
Ale vráťme sa naspäť do civilizácie: Na prvého mája sa v Trenčíne konajú oslavy a remeselný jarmok. Máj, ktorého biele, modré a červené stužky plápolajú vo vetre vysoko nad Mierovým námestím, postavili už v predvečer sviatočného dňa, po prvomájových demonštráciách, aspoň v Trenčíne, ani stopy. Na rozľahlom námestí stoja stánky s regionálnymi potravinami, keramikou, ručnými výrobkami z dreva či priadze, bylinkami, ako aj občerstvenie a veľké pódium, na ktorom hrá hudba a predvádzajú folklórne tance. V meste to žije a všade je plno ľudí. Avšak nepočuť tu iba slovenčinu, k ušiam mi doliehajú útržky rozhovorov v angličtine aj nemčine. Pri vstupe do centra pristál autobus s turistami z Rakúska. Jarmok je ideálna príležitosť, aby som si do zásoby nakúpila korbáčiky a syrové nite, domáci med a džem. Dych mi vyrazil levanduľovo-šalviový sirup domácej výroby. Námestie lemujú reštaurácie a kaviarne, ktorých miesta doslova lákajú, aby si tam človek posedel. A nad tým všetkým sa k modrej oblohe týči majestátny hrad.
Na jarmoku sa hneď zvítam so starým známym a priateľom Andrejom. Vrúcne sa objímeme a obaja žasneme nad tým, že som už tu. Posledné mesiace ubehli ako voda. Ponúka mi pomoc a aby som sa mu určite ozvala, keď budem čokoľvek potrebovať. Dohodneme si kávu na budúci týždeň, keďže sme sa takmer rok nevideli a máme si čo povedať. Prirodzene, zaujíma ma, čo mi vie v Trenčíne odporučiť.
Váham, ako mám rozbehnúť svoje pôsobenie ako mestská kronikárka v rámci Trenčína 2026. Je tu toľko tém a zaujímavých stôp, po ktorých sa vydať. Nasávam prvé dojmy a usmievam sa. Fotografujem, no inak nie som ničím nápadná. Zdá sa, že moja slovenčina ešte nestihla zapadnúť prachom. To je dobrý začiatok.
Presne v čase môjho nástupu do úradu kronikárky Trenčína 2026 vyšiel v rozhlasovom vysielaní MDR krátky príspevok, ktorý sprevádza článok tu. Rozhovor so mnou s veľkým záujmom viedla redaktorka Grit Krause a stihli sme ho nahrať v lipskom štúdiu ešte pred mojím odchodom.
Téma EHMK je prítomná v celom meste: vlajočky na pouličných lampách, veľká reklamná plachta prekrývajúca budovu knižnice v prestavbe, umelecké inštalácie vo verejnom priestore, open-air výstava, nový mestský mobiliár a informačné tabule, zástava na hradnej veži aj tematické suveníry v turistickom centre, to sú len niektoré z príkladov. Predávajúca na trhu zo Žiliny mi porozprávala, že k nim nechodí tak veľa ľudí a že tu v Trenčíne sa dobre predáva. Nemala vraj ešte ani čas, aby si obzrela celý jarmok. Asi to bude aj zásluhou pozornosti, ktorá sa v tomto roku upriamuje na hlavné mesto kultúry.
Od jedného hlavného mesta kultúry k druhému
Európske hlavné mesto kultúry je titul, ktorý sa udeľuje od roku 1985. Od roku 2001 sú jeho nositeľmi zväčša dve mestá, tento rok sú to slovenský Trenčín a fínske Oulu. V roku 2025 to boli nemecký („naš saský“) Chemnitz a slovinská Nova Gorica, nasledujúci rok 2027 titul ponesú lotyšské mesto Liepāja a portugalská Évora. Mestá sú navzájom dlhodobo prepojené.
Slovensko má už po druhýkrát svoje Európske hlavné mesto kultúry – v roku 2013 to boli Košice. Vtedajšiu kronikárku Kristinu Forbat (dnes Klasen, tu je jej blog) som dokonca spoznala, pretože sme ju s naším študentským združením Tschechologisch?Slovakoklar! pozvali na Univerzitu v Lipsku, aby tam predstavila svoj film Rückkehr in die windige Stadt (Návrat do veterného mesta), ktorý vznikol počas jej pobytu v Košiciach. Bolo zaujímavé rozprávať sa s ňou o jej skúsenostiach. V tom čase som, prirodzene, ani netušila, že raz pôjdem v „jej šľapajach“.
O tom, čo znamená byť mestskou kronikárkou Nemeckého kultúrneho fóra pre východnú a strednú Európu, sa dozviete v po nemecky písanom článku magazínu KK, kde je to výborne zhrnuté.
A čo to znamená pre mňa, na to prídem počas nasledujúcich piatich mesiacov. Máj je v každom prípade nabitý a plný zoznamovacích stretnutí a zaujímavých podujatí: Deň Európy s programom Zvuky demokracie, Deň matiek, spomienka na jedného zo zakladateľov prvého Česko-Slovenska M.R. Štefánika, besedy, workshop so študentmi z Bratislavy, ďalšie oslavy, vernisáže – to sú len niektoré z nich. V závere mesiaca mám navyše v pláne ísť opäť do Brna, kde sa koná festival pripomínania Meeting Brno, ktorého súčasťou je aj vzájomné zbližovanie Nemcov s Čechmi. Bude teda o čom referovať.
Pokiaľ by ste neradi o niečo prišli, odporúčam vám prihlásiť sa na odber noviniek z blogu. Jednoducho vyplňte formulár na začiatku tejto stránky. A môžete sledovať aj môj instagramový profil stadtschreiberin.trencin.2026.
