Taký bol môj máj #2

Literárne zážitky z Trenčína, Frankfurtu, Viedne aj z Bratislavy

Český básnik Karel Hynek Mácha napísal v roku 1836 romantickú epickú báseň Máj, ktorú sa dodnes učia všetky školopovinné deti v Česku a kedysi aj na Slovensku. Táto ľúbostná báseň, ktorá je oslavou krás prírody, sa začína slovami: Byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas. Máchovi súčasníci ju považovali za príliš modernú. Počas štúdií na Univerzite v Lipsku sme sa s týmto významným dielom stretli aj my, študentky a študenti západnej slavistiky, a verše z neho vo mne rezonujú dodnes. Preto je máj pre mňa vždy mesiacom literatúry. A môj máj 2026 bol vskutku veľmi literárny…

Literárna prechádzka a workshop so študujúcimi z Bratislavy

V dňoch 7. a 8. mája zavítali do Trenčína tri študentky s tromi vyučujúcimi z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Táto skupinka sa sem vybrala na literárnu exkurziu, ktorej zámerom bolo spoznávanie súčasnej slovenskej literatúry a literárnych perspektív mesta. Počas večere so spisovateľom Lukášom Cabalom sme debatovali o literatúre, jazyku a písaní v súčasnosti. Nasledujúci deň sme usporiadali krátky workshop v útulnej kaviarni KAVart, v rámci ktorého sme si posvietili na náročnejšie časti z prekladu knihy Spomenieš si na Trenčín? Na základe vybraných jazykových problémov sme diskutovali o rozdieloch medzi nemčinou a slovenčinou. Študentky to veľmi zaujalo, hoci nie všetky majú prekladateľský odbor.

Sofia vysvetlila, že sa začala učiť po nemecky až neskôr zo záujmu. Počas semestrálneho pobytu v Nemecku prišla na to, koľko relevantnej literatúry k jej téme existuje v nemčine. Píše diplomovú prácu o ruskej politike a v Nemecku sa výskumu tejto oblasti venuje tradične veľká pozornosť, ktorá na Slovensku nie je natoľko rozvinutá. „Ak chcem pracovať s najaktuálnejšími poznatkami, musím sledovať, čo sa o mojej téme píše v nemčine. Po prvý raz som sa dostala do kontaktu s nemeckým jazykom asi pred štyrmi rokmi počas letného kurzu v Grazi. Od minulého roka sa ho učím intenzívnejšie, absolvovala som dva kurzy v Goetheho inštitúte, zúčastnila som sa letného kurzu v Bielefelde a strávila som jeden semester v Lipsku.“

Daryna študuje od roku 2021 prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii nemčina a angličtina. Spočiatku to bolo ťažké, pretože na strednej škole nemala nemčinu a začala sa ju učiť až na univerzite. Ale postupne si ju obľúbila. S úsmevom hovorí: „Zdá sa mi, že nemecké slová môžu byť veľmi vtipné, pretože často spájajú dve alebo viac slov do jedného. Pomáha mi to ľahšie si ich zapamätať – napríklad slovo ‚verschlimmbessern‘ (zlepšovať niečo dovtedy, až je to napokon horšie ako na začiatku).“ Nemčina pre Darynu znamená lepšie vyhliadky: pri cestovaní, hľadaní pracovných príležitostí aj pri budovaní kariéry. „V životopise je znalosť nemčiny výhodou, pretože po tomto jazyku je veľký dopyt. Keď k nemu môžem pridať aj ukrajinčinu, slovenčinu a angličtinu, je to obrovské plus pre moju profesionálnu budúcnosť.“

Program bol doplnený o literárnu prehliadku mesta s ukážkami textov autorov a autoriek, ktorí vo svojich textoch spomenuli Trenčín alebo z neho dokonca pochádzajú (Irena Brežná, Eva Umlauf, Fritz Mautner, Alfons Petzold).

Knižné turné: Frankfurt nad Mohanom

Bola to pre nás obrovská česť, že sme sa stali súčasťou podujatia o Trenčíne, Európskom hlavnom meste kultúry, ktoré sa konalo v Nemeckej národnej knižnici (Deutsche Nationalbibliothek) vo Frankfurte nad Mohanom. Musím priznať, že dostať sa tam z Trenčína nebolo práve jednoduché, no v každom prípade sa to vyplatilo. Na podujatie prišlo viac ako 200 hostí – pôsobivé, až to trochu vzbudzovalo trému. V úvode divákov privítali riaditeľka Nemeckého exilového archívu Sylvia Asmus, vedúca kultúrneho odboru mesta Frankfurt Ina Hartwig, honorárny konzul Slovenskej republiky Imrich Donath a zástupkyňa riaditeľa Nemeckého kultúrneho fóra východnej a strednej Európy Tanja Krombach. Potom nasledovala prezentácia EHMK 2026 ale najmä židovského života v Trenčíne z rôznych perspektív, o ktorú sa postarali riaditeľ Židovského komunitného múzea v Bratislave Maroš Borský a Eva Umlauf, preživšia holokaustu a prezidentka Medzinárodného osvienčimského výboru, ktorá vyrastala v Trenčíne. Hudobné vstupy zabezpečila Hudba na tanieri, pričom naša prezentácia knihy zavŕšila program.

Jana Weinlich napísala pre blog Nemeckej národnej knižnice peknú reportáž z podujatia, ktorú si môžete prečítať v nemčine tu. Program sa streamoval a zaznamenával, nahrávku si môžete pozrieť tu.

Knižné turné: Viedeň

Po absolvovaní viacerých besied v Nemecku tvoríme s Lukášom Cabalom už pomerne zohratý tím, hoci jeho ohromná spontánnosť opakovane prináša aj nové nečakané momenty, pričom odpovede na podobné otázky nikdy nebývajú rovnaké. Tentoraz sme sa vybrali do Viedne, kde sme sa najprv stretli s riaditeľkou Slovenského inštitútu Ildikó Síposovou. Potom sme sa poprechádzali po uliciach a úzkych uličkách mesta, prešli sme popri Dóme sv. Štefana a typických viedenských fiakroch až k budove Rakúskej literárnej spoločnosti (Österreichische Gesellschaft für Literatur, ÖGfL), kde nás veľmi milo privítali. Napriek úmornej horúčave prišlo na podujatie pomerne veľa ľudí a my sme sa opäť mohli podeliť o kúsok Trenčína s okolitým svetom.

V Trenčíne skutočne dosť často stretávam návštevníkov z Rakúska. Na našu besedu prišla aj jedna účastníčka exkurzie Rómskeho centra vzdelávania z Burgenlandu, ktorú som prednedávnom sprevádzala po meste. Nesmierne ma to potešilo. Iba nedávno zistila, že jej starí rodičia sa zosobášili v Trenčíne a zrejme tam aj nejaký čas žili.

Na blogu ÖGfL nájdete aj rozsiahlejší nemecký príspevok o našom podujatí. Z pozvania sme boli nesmierne nadšení.

Knižná galaxia v Trenčíne: Terpentín

Len čo sme sa vrátili do Trenčína, Lukáša už čakalo predstavovanie jeho najnovšej knihy v Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda, ktoré sídli v úžasnej funkcionalistickej budove, ktorá je od roku 2023 kompletne zrekonštruovaná. Kniha Terpentín rozpráva príbeh umelca menom Terpe, ktorý vníma svet cez svoje vlastné farby. Dej sa rozvíja na pozadí pochmúrnej súčasnosti (Slovenska). Terpemu už maľovanie neposkytuje útočisko, keďže ešte vždy slobodný svet je čoraz viac ohrozený. Kniha je výsledkom úzkej spolupráce s maliarom Jurajom Tomanom. Fascinovalo ma sledovať a počúvať, ako si navzájom počas debaty vymieňali myšlienky. Bez nutnosti tlmočenia sa dynamika rozhovoru môže ľahšie rozvíjať, pretože reakcie na seba bezprostrednejšie nadväzujú. Napriek pochmúrnej téme to bol veľmi zábavný večer s veľkým publikom. Už teraz mám nutkanie a chuť na nový preklad.

Čo by bolo Európske hlavné mesta kultúry bez mestskej knižnice?

V Trenčíne sa, prirodzene, nemôžem vyhnúť jednej inštitúcii: mestskej
knižnici, ktorá ma hneď na začiatku privítala s otvorenou náručou. V máji som nadviazala prvé kontakty s vedením a niekoľkými spolupracovníčkami a spolupracovníkmi a vymenili sme si nápady na možné spolupráce. Mestská knižnica sa samozrejme zapája aj do projektov EHMK, ale o tom potom. Prvé podujatie, na ktorom som sa zúčastnila, bolo slávnostné vyhlásenie víťazov v regionálnej literárnej súťaži pre deti a mládež, ktoré sa konalo v átriu pod hradom. Program hudobne dopĺňali detské spevácke zbory zo základných umeleckých škôl. Úžasná atmosféra, ktorá umocňuje nádej, že písať a čítať sa neprestane, a to nielen v Trenčíne.

Podujatie moderoval prozaik a dramatik Silvester Lavrík, žijúci neďaleko Trenčína.

Bratislavský knižný festival – BraK 2026

Vrcholným podujatím môjho literárneho mesiaca bol pre mňa nepochybne Bratislavský knižný festival (BRaK), ktorý sa konal v hlavnom meste od 27. do 31. mája. Festival funguje od roku 2013 a snaží sa zviditeľňovať predovšetkým nezávislé vydavateľstvá a aktérov pôsobiacich v knižnom odvetví. Okrem nespočetných literárnych podujatí na rôznych miestach centra mesta (najmä v mestských inštitúciách) sa priamo na námestí pred Starou radnicou konala bohato navštevovaná predajná výstava s knihami malých i väčších vydavateľstiev. Tak predsa ešte ľudia čítajú! Aj ilustrátori a ilustrátorky tu dostali priestor na prezentovanie svojich prác, organizovanie workshopov a ukážky svojho umenia.

„BRaK je v rovnakej miere festivalom spisovateľov, vydavateľov, prekladateľov, knižných grafikov, ilustrátorov, typografov a ďalších profesií spojených s knižnou tvorbou,“ píše sa na oficiálnej webovej stránke. Bolo to cítiť všade; prakticky na každom rohu starého mesta som natrafila na známe tváre, autorky, ktoré som prekladala, prekladateľov, ktorých poznám, vydavateľov, s ktorými by som sa rada zoznámila, a debutujúcich autorov a autorky, ktorých knihy by som si mala bližšie pozrieť. Samozrejme, nechýbala tu ani hudba. Mňa zaujímala najmä súčasná slovenská literatúra – knižné novinky a zatiaľ neobjavené mená – ale na festivale bolo aj viacero zahraničných hostí.

Úžasná atmosféra, podnetné rozhovory a literatúra, ktorá v najrozmanitejších podobách doslova zaplavila staré mesto, dokazujú, že kultúra v tejto krajine ešte nie je stratená. Napriek tomu, že sa tu ruší podpora (existujúcich) projektov, štipendiá sa udeľujú len ľuďom, ktorí zdanlivo zapadajú do požadovaného rámca, a kultúrna politika šetrí a zasahuje všade, kde len môže, je stále možné zorganizovať niečo také krásne a inšpiratívne ako túto oslavu literatúry.

Organizátori festivalu spustili tesne pred jeho začiatkom rozsiahlu fundraisingovú kampaň, pretože sľúbené spolufinancovanie zo strany štátu bolo narýchlo zrušené. Ale vzdať sa neprichádzalo do úvahy! Plánované podujatia sa nemohli len tak zrušiť a napokon boli dokonca bezplatné. Obdivujem silu a vôľu všetkých, ktorí sa podieľali na organizácii, a nedali sa zlomiť. Bolo mi veľkým potešením, že som bola pri tom!

A čo mi ušlo?!