Je zamračené, sedím za písacím stolom, zvonku dolieha hluk áut a štebot drozdov. Je 2. jún – kam sa podel všetok ten čas?! Máj uplynul ako voda, moje aktivity boli premenlivé ako počasie. Popri množstve zoznamovacích stretnutí a podujatí, prekladaní, prezentovaní knihy a s tým spojenými výjazdmi do zahraničia, nákupoch a práci v záhrade nebolo vôbec jednoduché nájsť si pokoj, aby som si stihla zaznamenať všetky myšlienky a dojmy. Iba ťažko to všetko obsiahnem v jednom príspevku, a tak som pripravila niečo ako fotopríbeh.
Aký bol tvoj máj?
Na začiatku mája spustilo Európske hlavné mesto kultúry kampaň „Aký bude tvoj máj?“. Na túto otázku rada odpoviem, aj keď už retrospektívne. Môj máj bol mimoriadny: plný zmien, intenzívny, napínavý, občas náročný, naplňujúci, priateľský, slnečný aj zamračený, bohatý na stretnutia, hlučný aj tichý, aktívny aj aktivizujúci.
Taký bol môj máj!
Májový program v Trenčíne bol skutočne bohatý, takmer každý víkend bol plný podujatí v rámci EHMK. Nedalo sa zúčastniť na všetkých, ale na sociálnych sieťach Trenčína 2026 je množstvo fotografií, ktoré zachytávajú atmosféru a ich rozmanitosť.
O zmysle a význame niektorých predstavení sa tu stále diskutuje, pretože nie každý si vie vysvetliť obsah abstraktného umenia či experimentálnych zvukových performancií. Som nadšená najmä z množstva formátov, ktoré sú zamerané na rozvoj miestnych komunít a susedstiev. Program hlavného mesta kultúry kladie dôraz na podporu tejto ponuky a zapájanie a aktivizáciu občanov. Okrem vzdelávacieho programu pre ľudí z kultúrneho sektora a dobrovoľníctvo sa tu konali a konajú aj susedské festivaly – formát pravidelného stretávania (napr. čítanie pre seniorov, jazyková kaviareň, tematické prehliadky mesta a i.) a prieskumy. Pouličný festival Korzo Soblahovská na rovnomennej ulici, ktorá bola v deň podujatia pre dopravu uzavretá, ani zvukový happening Ladenie mesta som, žiaľ, nestihla. Určite však navštívim niektoré z aktuálne otvorených výstav.
Ale tu je už to najlepšie z môjho mája 2026!
Pracovné stretnutia a prvé prechádzky po meste
Prvé dojmy z mesta som získala, keď som sa potrebovala dostať na stretnutia so zástupcami Kreatívneho inštitútu Trenčín, na schôdzky v kaviarni, pri vybavovaní formalít či hľadaní obchodov. Trenčín nie je veľmi veľký (má asi 54.000 obyvateľov), mesto je príjemné a svetlé, priestranné a plné zvukov. Dá sa v ňom objaviť množstvo detailov.
V strede námestia stojí trvalé pódium, na ktoré majú Trenčania rôzne názory. Hoci trochu narúša výhľad na hrad, poskytuje miesta na sedenie a samozrejme slúži ako javisko pre množstvo podujatí.
Na začiatku 20. storočia tvorili Židia 15 až 20 percent obyvateľstva Trenčína. Tunajšiu synagógu otvorili a vysvätili v roku 1913. Postavili ju podľa návrhu projektanta berlínskeho ateliéru Richarda Scheibnera, ktorý pochádzal z Piešťan, a jeho spolupracovníka Huga Pála. Stavba predstavuje pozoruhodný príklad raného modernizmu, ktorý sa vyznačuje úspornou výzdobou a monumentálnymi klasickými tvarmi. V interiéri sa miešajú byzantské prvky so secesnými. Obzvlášť pôsobivé je prevedenie kupoly. Škody, ktoré na synagóge napáchali predchádzajúce režimy a druhá svetová vojna sú na nej dodnes viditeľné. Hlavné priestory prešli rozsiahlou rekonštrukciou v rámci príprav Trenčína na titul EHMK 2026, pričom sa rešpektoval a zachoval jej pôvodný vzhľad. Len nedávno tu zaviedli pravidelné otváracie hodiny (utorok, streda, piatok a sobota 11:00 – 16:00, vstup je spoplatnený). O tejto impozantnej stavbe a jej histórii budem na svojom blogu ešte určite podrobnejšie písať.
Vernisáž na mestskom úrade
Neobvyklý výstavný priestor: zasadacia miestnosť mestského úradu. Nainštalovali tu výstavu „Váha tichých hlasov“ od Amola K. Patila (India) a kurátorky Agnieszky Killian (Poľsko). Projekt prepája globálne témy s lokálnym prostredím a nastoľuje otázky rovnosti, hlasu a participácie. Jeho autor sa dlhodobo zaoberá problematikou sociálnej spravodlivosti. „Rovnosť“ je mnohovrstevný pojem, ktorému sa v rôznych krajinách pripisujú odlišné významy. Amol K. Patil pre výstavnú časť projektu zozbieral po okolí Trenčína veľké kamene, na ktoré vyryl otázky, ktoré majú priviesť k zamysleniu a ideálne aj podnietiť k činnosti. Umiestnenie expozície na mieste, kde sa rozhoduje o mnohých záležitostiach, má poetický a zároveň provokatívny význam. Objekty tu budú vystavené niekoľko týždňov a budú mať priamy vplyv na prácu v zasadacej miestnosti. Miestni poslanci sa nevyhnú konfrontácii s týmito otázkami a počas práce budú vystavení vplyvu a prítomnosti umenia. Po ukončení výstavy sa predmety rozdelia medzi viaceré lokálne organizácie. Myšlienka sociálnej inklúzie tak fyzicky preniká do štruktúr mesta. „Projekt reflektuje otázky rovnosti, hlasu a participácie — teda hodnoty, ktoré sú s fungovaním samosprávy prirodzene prepojené. Zároveň ide o spoluprácu s umelcom medzinárodného významu, čo posilňuje kultúrny profil mesta a jeho otvorenosť voči globálnym témam“, uvádza sa v programe EHMK. K neopakovateľnému zážitku z otvorenia výstavy prispel aj indický vokálny umelec Yogesha Barve. Výstava je súčasťou projektu „Na počkanie / Waiting places“, ktorý v rámci programu Kultúrneho hlavného mesta prináša umenie na verejné miesta, kde by ho človek nečakal: na poštu, do nemocnice, na policajnú stanicu alebo práve na radnicu.
Trvanie výstavy: 27. 5. 2026 – 15. 7. 2026
Návštevné hodiny: streda a nedeľa, 15:00 – 18:00
Miesto: Mestský úrad v Trenčíne, Mierové námestie, 1. poschodie
Exkurzia Rómskeho centra vzdelávania z Burgenlandu
Od 15. do 17. mája sa pätnásťčlenná skupina z rakúskeho Burgenlandu vybrala na študijnú cestu do Trenčína a okolia. Všimla som si ju už na jar, keď som na internete začala pátrať, kto v zahraničí ponúka výlety do Trenčína. Keďže Rakúsko nie je ďaleko, pravidelne sa tu organizujú skupinové zájazdy s témou tohtoročného EHMK. Skupina ma zaujala, pretože patrí pod Rómske centrum vzdelávania dospelých (Roma-Volkshochschule, VHS) v Burgenlande. O podobnej špecializovanej pobočke v rámci tejto siete vzdelávacích inštitúcií som nikdy predtým nepočula a keďže téma ich exkurzie znela lákavo, rozhodla som sa to preskúmať. Mejlom som sa spojila s ich koordinátorom, ktorý mi poslal program. Potom som si dohodla stretnutie s celou skupinou. Väčšina účastníkov už absolvovala viacero študijných ciest, ktoré Rómske VHS dlhodobo organizuje a ktoré ich zaviedli do rôznych kútov Európy. Záujmy Rómov a Rómok sú aj na Slovensku citlivou a často kontroverznou témou, no väčšina rómskych osád sa nachádza skôr na východe krajiny.
Pre vedúcého skupiny teda nebolo úplne jednoduché nájsť adekvátne miesta a organizácie v Trenčianskom kraji. Stretli sme sa vo štvrtok po ich príchode na večeri vo pivovare LANIUS. Porozprávala som im o svojej práci a úlohe rezidenčnej kronikárky, čo je formát, ktorý pozná len veľmi málo ľudí a často prináša množstvo otázok. Podelila som sa s nimi o svoje prvé dojmy z EHMK a dala som im aj niekoľko tipov a rád o Trenčíne. Skupina mala za sebou dlhý deň; navštívili Pamätník rómskeho holokaustu v Dunajskej Stredy a Múzeum holokaustu v Sereďi, kde sa rozprávali so sociálnou pracovníčkou o súčasnej situácii Rómov a Rómok na Slovensku.
(c) Roma-VHS
(c) Roma-VHS Burgenland
V piatok mali na programe návštevu Múzea kultúry Rómov na Slovensku v Martine (Múzeum slovenskej dediny), ktorý prezentuje bývanie a tradície v rôznych regiónoch Slovenska. Potom sa zastavili aj v Novej synagóge v Žiline, ktorú navrhol nemecký architekt Peter Behrens. Táto funkcionalistická stavba patrí medzi najvýznamnejšie budovy svojho druhu v Európe. Účastníci boli očarení. V sobotu sme sa aj napriek daždivému počasiu opäť stretli v Trenčíne na prehliadke mesta, ktorá sa začínala na železničnej stanici a previedla nás celým centrom. Dôležitou zastávkou bola tiež synagóga. Stretnutie s trenčianskym združením, ktoré pracuje s Rómami, žiaľ, nevyšlo. Ale mali sme spolu skvelý spoločný obed v reštaurácii Speranza (!).
Dozvedela som sa veľa o multikultúrnom Burgenlande, kde relatívne spokojne spolunažíva hneď niekoľko menšín, najmä maďarská, chorvátska a rómska. Zistila som, že centrá vzdelávania dospelých (VHS) fungujú v Rakúsku na trochu odlišnom princípe ako v Nemecku. Organizujú sa prostredníctvom záujmových združení a majú tu aj viacero špeciálnych inštitúcií zameraných na menšiny. Ich kurzy sú určené pre príslušníkov menšín, ako aj širokú verejnosť, pričom majú prispievať k vzájomnému porozumeniu a vzdelávaniu.
Keby bolo lepšie počasie, účastníkom exkurzie by sa Trenčín istotne zdal živší. Za dažďa vyzeral predsa len dosť sivo a ľudoprázdne. Zrejme by tak ani na okamih nezapochybovali, či naozaj prišli do aktuálneho Európskeho hlavného mesta kultúry. Napriek tomu zažili príjemné stretnutia a zaujímavé okamihy.
Sledujte potom pokračovanie!