Srdečné prijatie v Trenčíne

Mesto Trenčín nás s dcérou privítalo slnkom a modrou oblohou. Cesta z Brna trvá autobusom zvyčajne iba dve hodiny. No keďže 1. máj je na Slovensku aj v Česku sviatok, podobne ako v Nemecku, na cestách bolo 30. apríla veľmi veľa ľudí, ktorí sa presúvali na predĺžený víkend domov alebo na výlety. Náš autobus mal preto takmer hodinové meškanie. Naši hostitelia si tým však nenechali pokaziť náladu, srdečne nás prijali, vyzdvihli nás zo stanice a ukázali nám náš nový domov v Trenčíne. Hovorí sa, že čo sa človeku počas prvej noci v novej posteli prisní, to sa mu aj splní. No ja som v tom tichu a pohodlí, a to aj napriek splnu, spala tak tvrdo, že som si ráno na nič nespomenula. Ako vo sne som si však pripadala aj celý nasledujúci deň…

Pokračovať v čítaní „Srdečné prijatie v Trenčíne“

Budem mestská kronikárka Trenčína 2026!

Asociatívna synchronicita alebo ako všetko do seba zapadlo

V máji 2025 som prvý raz navštívila Trenčín (po nem. Trentschin, maď. Trencsén). Počas predchádzajúcich ciest po Slovensku som tadiaľ vždy len prešla vlakom a cez okno som obdivovala majestátny trenčiansky hrad. Keďže som väčšinou cestovala až ďalej na východ Slovenska, nemala som čas tu vystúpiť. Tentokrát som však už bola na spiatočnej ceste a mohla som sa tam na dva dni zastaviť a poobzerať si, v tom čase ešte budúce, Európske hlavné mesto kultúry.

Pokračovať v čítaní „Budem mestská kronikárka Trenčína 2026!“