Výlet do okolia: O topánkach, karpatských Nemcoch a perníkových chalúpkach

Sedíme v reštaurácii na lavici zasunutej tesne pri stole. Z akvária nás pozoruje kapor. Čo nám chce asi povedať? Tento podnik trocha pripomína jaskyňu – vlhký vzduch, závan zatuchliny strieda vôňa piva a kuchynského oleja. Objednáme si vyprážaný syr a kofolu. S Lukášom Cabalom a novinárom z Nemecka sme sa dohodli, že si dáme obed v Plzenskej reštaurácii. Toto miesto, kde zastal čas, je tiež dejiskom románu Spomenieš si na Trenčín? Rozprávame sa o knihe, meste a našich plánoch na najbližšie dni.

V polovici júna navštívil Trenčín a jeho okolie nezávislý novinár z Kolína nad Rýnom Terry Albrecht. O tohtoročné Európske hlavné mesto kultúry prejavil záujem už na jar počas Lipského knižného veľtrhu, až napokon prišiel a celý týždeň zhromažďoval materiál na niekoľko článkov, vrátane príspevku pre Západonemecký rozhlas Kolín (WDR) a Nemecký rozhlas (Deutschlandfunk). Pravidelne chodí po hlavných mestách kultúry a informuje odtiaľ o ich zaujímavých projektoch. Bol veľmi dobre pripravený. Terry pricestoval autom aj s manželkou a jeden celý deň som mala možnosť ich sprevádzať. Navštívili sme viacero veľmi zaujímavých miest v okolí Trenčína, kam nás zaviedla Gabriela Hložová, manažérka Regiónu Považie zodpovedná za starostlivosť o návštevníkov, ktorá hovorí výborne po nemecky a s ktorou som sa medzičasom stihla spriateliť.

Pred príchodom si Terry prečítal knihu Spomenieš si na Trenčín? a napísal o nej aj podrobnú a veľmi priaznivú recenziu, a tak sme si rovno naplánovali stretnutie s jej autorom Lukášom Cabalom. Chceli sme sa porozprávať o románe a dohodli sme sa, že si dáme obed na jednom z miest, kde sa odohráva dej. Vybrali sme sa do Plzenskej – na autentické retro miesto s kaprom plávajúcim v akváriu, čapovanou kofolou a porciami „ako od mamičky“. Táto malá cesta v čase bola skutočne príjemný zážitok.

„Tak toto je ono. A teraz sa obleč, zájdeme do Plzenskej na vyprážaný syr za tri koruny.“ O pár minút zasadli na lavice natisnuté k stolom. Prostredie jej pripomínalo jaskyňu. Vlhký vzduch sa miešal s potuchlinou a s krčmovou vôňou piva. „V meste je istá podnikateľská sieť, poznajú ju však len domáci,“ vysvetľoval jej pri skorom obede, „v takých podnikoch sa platí československými korunami.“ (Spomenieš si na Trenčín?, kapitola: Spomienková nostalgia)

Potom sa každý pobral svojou cestou, no keďže centrum Trenčína je malé, niekoľkokrát sme na seba ešte narazili. Nasledujúci deň sa pridám k Terrymu, jeho manželke a Gabriele na výlet mimo Trenčína.

Recenziu knihy Spomenieš si na Trenčín? od Terryho Albrechta vysielal WDR na začiatku júna. Rozhlasová stanica, žiaľ, momentálne vo svojom archíve nesprístupňuje literárne recenzie. Odporučiť však môžem Terryho príspevok v nemčine o knižných veľtrhoch v Lipsku a vo Frankfurte.

Tomáš Baťa in der Slowakei

V Partizánskom (predtým aj Baťovany) nás v kancelárii Baťapointu privítala Katarína Janíčková. Porozprávala nám o histórii mesta, ktoré v roku 1938 založila s poločnosť Baťa, aby robotníkom poskytla moderné bývanie v bezprostrednej blízkosti ich pracoviska. Český výrobca obuvi Tomáš Baťa, ktorého 150. výročie narodenia si v tomto roku pripomíname, je spájaný predovšetkým s moravským Zlínom (v júli tam, žiaľ, vyhorela jedna z jeho bývalých tovární). Aj pre mňa bolo novinkou, že Baťova spoločnosť, ktorú viedol Tomáš spolu so svojím nevlastným bratom Janom Antonínom, zanechala také rozsiahle stopy aj na Slovensku (vtedy súčasť Česko-Slovenska): do roku 1948 prevádzkovala spoločnosť na Slovensku viac ako 400 predajných miest a 42 lokalít súvisiacich s výrobou tejto legendárnej značky topánok.

Dnes sa v jednom z najstarších robotníckych domov (postavenom v rokoch 1938/39) nachádza informačné centrum, ktoré ponúka napr. aj workshopy pre školy či komentované prehliadky. V jednej z niekdajších výrobných hál vznikol projekt Fabrika 61, v rámci ktorého sa stará továrenská budova mení na kultúrne komunitné centrum, ktoré sa zapája aj do projektov súvisiacich s EHMK (viac informácií nájdete na ich Facebooku). Denník N uverejnil aj zaujímavú reportáž o histórii mesta a výrobe obuvi: Projekt Partizánske – príbeh mesta, ktoré založil Baťa a zobrali mu ho komunisti. Opustenú fabriku teraz zachraňujú aktivisti (Bianka Masaryková).

Počas prehliadky areálu továrne nám vyhladlo a tak sme sa potom vybrali do centra. Od vstupnej brány pozemku vedie široká cesta smerom k podchodu až do mesta. Po oboch stranách sú umiestnené staré veľkoformátové fotografie pripomínajúce históriu tohto miesta. Neznámi ľudia tu na stenách zanechali rôzne osobné odkazy svedčiace o aktuálnom dianí. 

Náhodou sme tam natrafili na staršiu pani, ktorá roky pracovala pre firmu Baťa. Keď sme sa rozprávali o jednej z fotografií, pani to evidentne zaujalo až sa zdalo, akoby ju chytila nostalgia. Bez zaváhania sme sa jej prihovorili. Usmiala sa a ochotne nám porozprávala o namáhavých, ale často aj veselých časoch

Na návšteve u karpatských Nemcov

Druhá zastávka dňa je Dom stretávania karpatských Nemcov v Nitrianskom Pravne, kde nás veľmi priateľsky privítali staršie miestne panie s pánom. V niekdajšom obytnom dome (nemeckých aj iných obyvateľov) s dvorom sa nachádza okrem spoločenskej miestnosti, ktorá sa využíva na stretnutia a podujatia, aj múzeum s exponátmi a knihami o kultúre a histórii karpatských Nemcov. Je súčasťou Múzea kultúry karpatských Nemcov, ktoré patrí pod Slovenské národné múzeum.

Spojenie karpatskí Nemci (po nemecky Karpatendeutsche) súhrnne označuje nemecké národnostné menšiny roztrúsené po viacerých oblastiach (jazykových ostrovoch) Slovenska: prešporských Nemcov v Bratislavskom kraji, horno- a dolnospišských Nemcov na východe a Hauerland na strednom Slovensku. Hauerland leží neďaleko Trenčína a volá sa tak preto, lebo názvy viacerých obcí, ktoré tu kedysi založili Nemci, sa končia slabikou -hau, čo odkazuje na ich stredoveký pôvod a vznik po výrube lesa (viď článok na webovej stránke Nemeckého kultúrneho fóra). Na Slovensku je evidovaných 15 národnostných menšín vrátane nemeckej, ktorá však tvorí menej ako 0,1% obyvateľstva (zdroj).

Predsedníčka Karpatskonemeckej asociácie za región Hauerland pani Hilda Steinhüblová nám povedala, že v Nitrianskom Pravne už zostalo iba veľmi málo ľudí, ktorí hovoria po nemecky:

Táto národnostná menšina informuje o zaujímavých témach a aktivitách svojej komunity aj v novinách a online magazínu Karpatenblatt (vychádzajú po nemecky). Na prelome mája a júna 2025 tu vyšiel aj článok o mne a mojom prepojení so Slovenskom, pretože som v tom čase trávila mesiac na prekladateľskom štipendijnom pobyte v Banskej Štiavnici. Určite bude stáť za prečítanie.

Viac o histórii a situácii nemeckej menšiny na Slovensku sa dozviete aj v zaujímavom príspevku Kaya Zeisberga s názvom Mini menšina: Karpatskí Nemci na Slovensku z 27. 11. 2024.

Perníkové chalúpky nadrozmernej veľkosti

Po ceste späť do Trenčína sme si urobili ešte jednu zastávku v jedinečnej dedinke Čičmany. Aj keď sa nenachádza na Považí, resp. v Trenčianskom kraji, ale patrí do Žilinského kraja, autom sa tam z Trenčína ľahko dostanete. Toto malebné miesto leží takpovediac za siedmimi horami v Rajeckej doline a dodnes tu žije 124 obyvateľov.

Vďaka maľovaným dreveniciam pôsobí toto miesto ako z rozprávky.

Táto jedinečná ľudová architektúra pravdepodobne pochádza od bulharských prisťahovalcov (iné domnienky vychádzajú z predpokladu, že má nemecký pôvod). Vyskytuje sa iba v tejto jedinej dedine. S prievodkyňa Sylvia Belišová z regionálneho združenia cestovného ruchu nás previedla po dedine a vysvetlila nám, ako rôzne vzory vznikali. V 18. storočí sa spočiatku nanášal vápnový ochranný náter na rohy domov a okolo okien a dverí; až neskôr k tomu pridali vzory. Zdobenie bolo najprv jednoduché a postupne sa stávalo čoraz špecifickejším, zväčša však išlo o rôzne geometrické tvary. Maľovali sa iba obytné budovy a túto prácu mali na starosti výhradne ženy, ktoré vzory kreslili voľnou rukou. Nezriedka pritom dochádzalo až k ozajstnému súpereniu o najkrajší dom. Dnes sa už nepoužíva vápno, ale prevažne biela farba, ktorá vydrží dlhšie.

Miestni obyvatelia pracovali aj ako lesní robotníci, sklári či výrobcovia odevov a svoj tovar predávali až na Moravu, do Rakúska či Maďarska. Do života obce zasiahlo v 20. storočí viacero požiarov (1907, 1921, 1945), ktoré pohltili mnoho domov. Niektoré staré drevenice však boli tiež nahradené a nanovo postavené v tradičnom štýle, najmä po roku 1921. Vďaka podpore štátu a spolupráci s legendárnym slovenským architektom a etnografom Dušanom Samuelom Jurkovičom (1868 – 1947) sa tak podarilo zachovať aspoň časť z niekdajšieho pôvabu obce. Jurkovič navštívil Čičmany už v roku 1894, keď si jeden z tamojších domov vybral za predlohu na vytvorenie repliky pre československú národopisnú výstavu v Prahe v roku 1895. Pritiahol tak pozornosť nielen na seba, ale aj na obec.

V roku 1945 padlo za obeť plameňov 25 domov a 10 priľahlých budov. V snahe potlačiť Slovenské národné povstanie vyplienili nemecké vojská aj túto obec. V roku 1977 vyhlásili časť domov za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dnes sa tu nachádza múzeum, kde sa dozviete zaujímavosti o ľudových zvykoch z tejto oblasti, informačné centrum a lákavý obchod so suvenírmi a s kaviarňou.

Bol to naozaj vzrušujúci deň plný zážitkov. Kapor v Plzenskej už zrejme tušil, čo nás čaká, a tiež by sa rád pridal na výlet namiesto plávania v malom akváriu.