Pohľad na Trenčín z hradu
Foto: Stefanie Bose
Asociatívna synchronicita alebo ako všetko do seba zapadlo
V máji 2025 som prvý raz navštívila Trenčín (po nem. Trentschin, maď. Trencsén). Počas predchádzajúcich ciest po Slovensku som tadiaľ vždy len prešla vlakom a cez okno som obdivovala majestátny trenčiansky hrad. Keďže som väčšinou cestovala až ďalej na východ Slovenska, nemala som čas tu vystúpiť. Tentokrát som však už bola na spiatočnej ceste a mohla som sa tam na dva dni zastaviť a poobzerať si, v tom čase ešte budúce, Európske hlavné mesto kultúry.
Po prvý raz v Trenčíne
Po mesiaci strávenom na prekladateľskom štipendijnom pobyte v Banskej Štiavnici (ktorá v stredoveku patrila k nemeckým banským mestám, odtiaľ aj jej nemecký názov Schemnitz) som sa vydala na východ Slovenska navštíviť rodinu, u ktorej som kedysi bývala, a priateľov, ktorých som nevidela pätnásť rokov (viac o tomto zážitku som napísala v článku pre časopis Karpatenblatt).
Pri návrate domov do Lipska som si naplánovala zastávku v Košiciach, Trenčíne a v Brne. Košice aj Brno som už poznala, no Trenčín bol pre mňa nový. Na stanici som vystúpila zo starého vlaku slovenských železníc a vkročila rovno na stavenisko – predzvesť blížiaceho sa roka s titulom európskeho hlavného mesta kultúry. Mesto sa dávalo do pucu, aj keď sa všetko zrejme nestihne načas. Našťastie ma tu vyzdvihol kamarát Andrej – kolega prekladateľ, ktorý mi ukázal centrum svojho rodného mesta a zobral ma na kávu.
Foto: súkromný archív
Mesto na mňa urobilo dobrý prvý dojem, hneď sa mi zapáčilo: priestranné námestia a zaujímavá architektúra, pamiatky dostupné peši s Váhom v pozadí, ako aj známy hrad. Keďže som v tom čase prekladala úryvok z knihy o Trenčíne, nevedela som sa dočkať chvíle, kedy uvidím mesto, aby som sa ľahšie zahĺbila do prekladu. Jeden večer som sa len-tak prechádzala a nasávala atmosféru, druhý večer som sa vybrala na politickú debatu s Ivanom Korčokom (v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku, bývalý minister zahraničných vecí a kandidát z druhého kola prezidentských volieb v roku 2024), ktorý vtedy cestoval po rôznych regiónoch Slovenska a diskutoval s občanmi. O aktuálnej politickej situácii na Slovensku by sa dalo veľa rozprávať, no to si nechám na inokedy. Krátka návšteva Trenčína vo mne vzbudila chuť spoznať ho bližšie. V tom čase som, pravdaže, ešte netušila, že o pár mesiacov nato sa stanem jeho kronikárkou.
Foto: Stefanie Bose (súkromný archív)
Zápis v denníku z 22. mája 2025
Sedím v kaviarni Coffee Sheep hneď vedľa impozantného Hotela Elizabeth. Moderne zariadený útulný priestor s vysokými policami plnými kníh, rastlín a s obrovským výkladom. Pri vedľajšom stole sedia tri osoby zahĺbené do rozhovoru, ktorý vedú v angličtine. Diskutujú o projektoch na ďalší rok, keď bude Trenčín hlavným mestom kultúry, rozprávajú sa o tom, kto vlastní ktoré priestory a na čo by sa dali potenciálne využiť.
Pijem bazový čaj s medom a objednala som si aj domáci koláč z pekanových orechov. Ceny sú tu rovnako vysoké ako v Nemecku. Ako môžu Slováci s podstatne nižšou priemernou mzdou chodiť vôbec do kaviarní, je pre mňa záhadou.
Mesto je príjemné – príma a rovnako tak jemné. Malé, pokojné, uvoľnené. Má pekné historické centrum, upravené a čisté. Pôsobivý hradný komplex sa vypína nad množstvom kaviarní, nad svetlými farbami, slnečný vo svojom vnútri, aj keď počasie je skôr nevľúdne. Mesto, kde sa cítite dobre.
Foto: Stefanie Bose (súkromný archív)
Po niekoľkých mesiacoch
Na začiatku novembra 2025 som dostala mejl.
Predmet: Rozhodnutie.
Komisia už teda vybrala kronikárku alebo kronikára Trenčína, nastávajúceho Európskeho hlavného mesta kultúry 2026. S miernym chvením v žalúdku som klikla na mejl:
„S veľkou radosťou Vám oznamujeme…“
Tiež mám obrovskú radosť a ešte stále sa teším.
Je to ohromná šanca! To bude ale dobrodružstvo!
K radosti sa pridali plány a nápady, nutné riešenie organizačných záležitostí.
Musela som dokončiť svoj prekladateľský projekt (ktorého dej sa odohráva v Trenčíne). V mysli som sa už toľkokrát túlala po meste, keď som hľadala správne slová do prekladu knihy Spomenieš si na Trenčín? (vychádza v marci 2026 pod názvom Denkst du noch an Trenčín? vo vydavateľstve Allee Verlag) trenčianskeho autora Lukáša Cabalu.
Popritom som našla aj mnoho iných prepojení, ktoré sa zas určite vynoria v niektorom z nasledujúcich textov blogu.
Dovtedy ma však čaká ešte veľa práce.
Začínam sa tešiť čoraz viac.
Ahoj, Trenčín 2026!
Preklad z nemčiny: Milina Svítková